Zelená vs. modrá ekonomika

Zelená ekonomika je pojem, s ktorým ste sa už určite stretli či už vo forme reklamy na eco, bio alebo green produkty, alebo aj v politike, kde táto téma rezonuje stále častejšie. Možno ste však ešte neprišli do kontaktu s pojmom modrá ekonomika, ktorú vám predstavíme v dnešnom blogu.

Na úvod si pripomeňme základné princípy zelenej ekonomiky a hlavné dôvody pre jej kritiku.

Zelená ekonomika

Základnou myšlienkou Zelenej ekonomiky je zníženie negatívneho dopadu nášho vplyvu na planétu v priemyselnom odvetví. Uvediem zopár príkladov pre lepšie pochopenie:

• Efektívnosť zdrojov

Jedným z hlavných opatrení pre zníženie dopadu priemyslu je snaha efektívnejšie využívať zdroje, a tak znížiť produkciu emisií na jednotku výroby. To vieme dosiahnuť zlepšovaním procesov, dizajnom produktu tak, aby sa dal ľahko opraviť alebo na eho výrobu využívať recyklovateľné alebo upcyklovateľné materiály.

Vedeli ste, že pomalá móda využíva kvalitnejšie materiály a výrobné procesy, aby vám každý kúsok vydržal čo najdlhšie a tým boli zdroje spotrebované na jeho výrobu čo najefektívnejšie využité? 

• Obnoviteľná energia

Prechod na obnoviteľné zdroje energie pomáha znižovať emisie vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív a v mnohych pripadoch prispieva k zníženiu výdavkov na energiu.

 Vedeli ste, že práve využívanie obnoviteľných zdrojov energie je jednym z kritérii pre ziskanie Cradle to Cradle certifikácie?  

• Čistá technológia

Aj keď čistá technológia úzko súvisí s oboma vyššie uvedenými príkladmi, môžeme ju považovať za samostatnú kategóriu. Najkrajší príklad je zavádzanie zelenej mobility, ako je propagácia bicyklov ako alternatíva k MHD a osobnej doprave či implementácia notoricky známych elektrických kolobežiek, ktoré neslávne ležia roztrúsené po okolí.

Vedeli ste, že v Šumné využívame na distribúciu našich šumných balíčkov vo väčšine prípadov MHD či bicykel?

Kritika zelenej ekonomiky

Všetky tieto prístupy sú určite krok správnym smerom, existujú však aj nedostatky, ktoré z nich robia nevhodné pre určité odvetvia. Okrem toho čelí zelená ekonomika aj vlne kritiky, niekedy absurdnej, niekedy však opodstatnenej ako napríklad:

• potreba veľkých investícií a dotácií,

• obmedzenia v oblasti inovácií,

• strata konkurencieschopnosti pre podniky,

• strata pohodlia pre jednotlivcov,

• zavádzanie zefektívňovania zdrojov len za účelom znižovania nákladov,

• zmena iba malého aspektu podnikania, ktorý je následne využívaný na tzv. greenwashing spotrebiteľa.

Nie je nič zlé na tom ak firmy znižujú náklady a maximalizujú zisk alebo využívajú techniky na prilákanie nových zákazníkov. Pointa je vo vytvorení rozhodného a uskutočniteľného rámca, ktorý okrem podnikateľskej prosperity poskytne aj pridanú hodnotu. 

Môžeme urobiť viac?

Práve tu vstupuje do hry Modrá ekonomika. Jedným z hlavných cieľov je vychádzať z prístupu "voliť menšie zlo" (využívanie menej toxických materiálov, menší konzumerizmus, menšie škody) a pokračovať v budúcnosti s prístupom "robiť viac dobra" v tom, čo už máme nastavené. 

Ekonomika pre modrú planétu 

Ako vznikol pojem a myšlienka modrej ekonomiky? Jeden z členov predstavenstva firmy Ecover sa rozhodol, že nebude hľadať kompromisy v neprijateľných praktikách pre budúcnosť planéty, ale naopak, bude hľadať skutočne udržateľné biznis modely.

Gunter Pauli je Belgický entrepreneur, zakladateľ spoločnosti Zero Emissions and Research Initiative (ZERI) a autor knihy Modrá ekonomika. Jeho posolstvo je "prestať robiť menej zlých vecí a začať robiť viac dobrých"

Základné princípy Guntera Pauliho sú založené na spôsobe fungovania prírodných ekosystémov a na tom, ako môžeme napodobniť túto dynamiku v našich vlastných systémoch. 

Modré princípy 

V skratke zelené princípy nám pomáhajú zredukovať škody, modré princípy nám zároveň pomáhajú dodať do procesov pridanú hodnotu vychádzajúc z prírody. Riešenia sú v prvom rade založené na základnom pilieri fyzike, a jej základných princípoch, ako je gravitácia, termodynamika alebo premena energie.

Druhý pilier je získavanie a využívanie živín, na ktorý je skvelým príkladom projekt BlueCity v Holandskom meste Rotterdam. Na pestovanie hlivy ustricovej používajú mleté kávové zrno z kaviarní v Rotterdame. CO2, ktoré sa uvoľňuje v procese pestovania ďalej využíva spoločnosť Spireaux na výrobu Spiruliny. Mycélium, ktoré zostalo z výroby húb, sa používa na výrobu obalov v laboratóriu BlueCity Lab a huby sa podávajú v ich reštauráciách.

Tretí pilier je kladenie dôrazu na lokálnu obstarateľnosť. Akékoľvek udržateľné riešenie sa musí vyvíjať s ohľadom na miestne zdroje, kultúru a tradície. Pekným príkladom tohto piliera v odevnom priemysle je využívanie lokálnych zdrojových textilných materiálov a tiež lokálna výroba odevov. A aký je lepší spôsob stimulácie ekonomiky, väčšej pozornosti k rodnému prostrediu a podpory miestnych komunít ako prostredníctvom rozvoja miestneho podnikania?

Ak vás táto téma zaujala, pozrite si viac zaujímavých príkladov využitia modrej ekonomiky v praxi :).

Betka