Košík
0
0,00 €
Šumné rozhovory: Bartinki
17.11.2019
Bartinki je slow fashion značka produkujúca unikátne kúsky a limitované edície z vintage alebo nechcených materiálov. Každý model je navrhnutý (poskladaný) z dostupných materiálov a potom strihaný, upravovaný a šitý krok za krokom v malej dielni v Piešťanoch. Finálny výrobok je výsledkom dostupnosti materiálov, štýlu a pocitov dizajnérky a odporúčaní profesionálnej krajčírky.
Ako vznikla značka Bartinki?
Už v detstve ma bavilo vytvárať si vlastné veci a k šitiu ma priviedla moja babka. Pamätám si, keď ako dieťa stála pri jej šijacom stroji a posúvala látku pod patku stroja jej starej Singerky a ona nohami manuálne púšťala stroj. Cez také maličké vecičky, ako je oblečenie pre bábiky, som získala základné zručnosti a porozumela som mašine. Začala som si sama majstrovať a šiť som sa naučila sama, cez ľahučké skúšanie si stehov až po vyberanie strihov z Burdy.
Upcycling vošiel do môjho života trošku neskôr vďaka sťahovaniu, keď som zistila, že mám viac ako 300kg oblečenia, topánok a doplnkov. V rámci detoxu (a sporenia) som si dala ročnú výzvu nič nenakupovať, ktorá akosi ľahko prešla na dva roky, kedy som začala svoje staré oblečenie prerábať na rôzne vecičky. Otvorila som si na jednom portáli obchod s názvom Bartinki, ktoré je moja značka dodnes.
Bartinki je vlastne spojenie môjho a manželovho mena, on je Bart, ja som Martina, Tinka, takže BARTINKA.
Kto je súčasťou Tvojho tímu?
Od roku 2014 spolupracujem s profesionálnou krajčírkou, ktorá má takmer 40 rokov skúseností so zákazkovým šitím, čo sa prejavuje na výsledných produktoch. Každý kúsok je strihaný ručne, s ohľadom na spotrebu materiálu. Materiály sú predprané a prihliada sa nielen na kvalitu, ale aj na praktickosť dizajnu. Niektorí tomu vravia slow fashion, my tomu vravíme staré klasické šitie.
Ako vznikajú modely, čo je pre Teba inšpiráciou?
Dieťa v 80tych a tínedžer v 90tych rokoch, tieto dve dekády ma ovplyvnili asi najviac. Môj štýl je však mixom všetkého, čím som v živote prešla. Ovplyvnená rodným Slovenskom, láskou k folklóru centrálnej a vlastne celej Európy, hrdá na slovanské korene - toto všetko vyúsťuje do mojich dizajnov. Tvorím veľmi intuitívne, veci musia dávať zmysel ako celok. Mám rada jednoduchosť, ale rada aj komplikujem. Ide o to, ako to cítim, aké sú súvislosti, čo sa deje okolo. Aj gýč môže byť estetický, ak si ho prispôsobím na môj obraz, ak si ho pretvorím do podoby mne vyhovujúcej. Veľký podiel na mojej tvorbe má moja vášeň zbierať všetko staré, skladovať to a nikdy nevyhodiť - potom to musím chtiac nectiac niekde využiť, ak nechcem mať dom zavalený kopami starín.
Aké oblečenie nájdeme vo Tvojom portfóliu?
Moja tvorba je vlastne o kombináciách. Vzhľadom na limitované množstvá môžem tvoriť iba unikátne kúsky alebo limitované edície a vzhľadom na rôznorodosť materiálov často musím spojiť aj na prvý pohľad neladiace kúsky. Vytvorenie kolekcie prebieha inak, ako u bežných módnych dizajnérov, keď sa po nápade a náčrtoch začnú vyrábať alebo nakupovať látky. Moja kolekcia vzniká z toho, čo mám nazbierané. A treba toho nazbierať ozaj veľa, aby som bola schopná dokombinovať všetko rôznorodé do jedného celku. V tejto nutnosti tvoriť z limitovaných zdrojov spočíva celá krása mojej práce a musím povedať, že to je práve ten aspekt, ktorý mi učaril.
Odkiaľ pochádzajú materiály, z ktorých šiješ šaty?
Ide prevažne o látky, ktoré sú na pár miestach deravé, vyblednuté slnkom alebo majú chyby v potlači - aj keď ide o nové materiály a látky, sú považované za poškodené a teda za odpad. Občas sa nájdu aj kvalitné, nepoškodené látky, ktoré sa stávajú odpadom len preto, že ich už niet kde skladovať.
Ja často používam taktiež staré, vintage materiály ako výšivky, gobelíny, látky z babkinej povaly, ale napríklad aj samotné vzorky z veľkoskladov. Zháňanie týchto materiálov znamená neustále pátranie a hrabanie sa, skoré ranné vstávanie, aby som stihla uloviť to naj z trhov alebo blšákov. Okrem toho sa dokonca nájdu aj veľkosklady so šicími potrebami, ktoré fungujú už niekoľko generácií a dodnes nemajú online shop - toto sú moje rozprávkové výlety, keď sa pol dňa hrabem v tmavých zaprášených kútoch a škriabem po rebríkoch nájsť, čo je zapadnuté na hornej polici. Zvyčajne takto nájdem dávno zabudnuté stuhy alebo strapce, čo využívam v kombináciách v mojej kolekcii.
Čo pre Teba znamená "slow fashion"?
Pomalá móda nie je žiadny nový vynález, hnutie, ani najnovší trend. Je to smerovanie a tendencia vyrábať odevy istým spôsobom - tak, ako sa vyrábali kedysi, pred príchodom fast fashion, to, čo zvykla byť norma. Fast fashion prišla ako dôsledok vývoja technológií, a pomalá móda je vlastne to, čo nespadá pod fast fashion. To, že dnes používame pojem pomalá móda, je len preto, aby sme rozlíšili medzi tým, čo je v reťazcoch a tým, čo je vyrobené pomaly a eticky. Je jednoducho jej protikladom a tou lepšou alternatívou.
Okolo pomalej módy netreba veľa filozofovania. Je to jednoducho oblečenie, ktoré sa vyrába so základnými princípmi etickosti a udržateľnosti. Teda kvalitné oblečenie, ktoré je vyrobené spôsobmi, ktoré by mali byť normálnou praxou, ničím výnimočným. Pojem pomalá móda by ani nemal existovať, tak ako by sme nemali mať ani voľnovýbehové vajíčka či organickú zeleninu. Mali by to byť len vajíčka a zelenina, a mala by to byť len jednoducho móda. V ideálnom svete.
Okolo pomalej módy netreba veľa filozofovania. Je to jednoducho oblečenie, ktoré sa vyrába so základnými princípmi etickosti a udržateľnosti.
Aký je Tvoj tip na udržateľnejší šatník?
Prvá vec, ktorú ľuďom poradím, ak chcú lepší šatník je - otvorte si skriňu a pozrite sa, čo tam máte. Prvý krok je vytriediť si veci, ktoré ste za posledné dva roky mali alebo nemali na sebe oblečené, čo je váš štýl, čo najčastejšie nosíte, čo sa vám hodí či nehodí - skrátka kritická analýza vlastného šatníka. Po vytriedení šatníka si treba zhodnotiť, že veci, ktoré som za posledné roky nemala na sebe oblečené, môžem posunúť ďalej, prerobiť, či darovať. Keď má človek pretriedený šatník, oveľa ľahšie sa mu oblieka.
Taktiež sa dá začať tým, že predtým, než pôjdete nakupovať nové, pozriete sa, či sa niečo z vášho šatníka dá prerobiť, opraviť, či si to môžete v rámci rodiny vymeniť. Ak si to neviete prerobiť alebo prešiť, sú lokálne krajčírky alebo známe, ktoré rady šijú, aj to je cesta. Alebo vyskúšať kurz šitia. Ak nevyhnutne potrebujete niečo nové, dnes sú moderné SWAP-y, kde si ľudia navzájom vymieňajú oblečenie, sú aj "second handy", bazáre na Facebooku, na internete. Je veľa možností, ktoré môžeme využiť predtým, než si kúpime niečo nové.
Ak nevyhnutne potrebujem kúpiť niečo nové, na čo by sme mali prizerať?
V prvom rade by sme mali snažiť zistiť, či bol odev vyrobený eticky. Toto môže byť náročné, ale dobrou indíciou sú visačky. Ak je na nich uvedené "vyrobené na Slovensku", je tam určite aj názov firmy a dá sa ľahko vypátrať, ako vyrábajú. Dnes je všetko transparentné, teda tí, čo majú čistý štít si môžu dovoliť byť transparentní. Komunikácia je dnes rýchla, ak vás zaujíma, z čoho bol výrobok ušitý a ako, kľudne sa im môžete ozvať aj cez sociálne siete.
Oblečenie ušité v Bangládeši nemusí hneď spadať do kategórie fast fashion. Niektoré organizácie majú certifikáciu, ktorá pokrýva fabriky, kde platia požadovanú mzdu zamestnancom a garantujú , že pracovné podmienky spĺňajú štandardy, aké majú byť. Takže aj tričko vyrobené v Bangládeši môže byť eticky vyrobené. Sú rôzne certifikácie takže sa najprv pozerajte, z čoho a ako to je vyrobené.
Aktuálne sa roztrhlo vrece s certifikáciami, no treba byť pri prihliadaní na ne obozretný, je v nich veľký rozdiel. Najznámejšou je GOTS certifikácia, ktorá pokrýva výrobu, kto to vyrábal a ako to vyrábal, ako aj odpadovosť podniku. No je mnoho certifikácií, ktoré si firmy vytvárajú samé alebo si ich na požiadanie vytvoria, proste je to marketingový ťah, volá sa to "greenwashing".
Prečo si sa rozhodla spolupracovať so Šumné?
Koncept prenájmu oblečenia mi príde ako vhodná odpoveď na šialenú situáciu, ktorú tu s textilom máme. Málokto si v súčasnosti uvedomuje, že treba naozaj už urgentne nasadiť riešenia, a prenájom oblečenia je jedným z nich. Okrem toho ma ako dizajnérku prestáva baviť výroba a predaj oblečenia ako zárobková činnosť - vzhľadom na to, že vidím dôsledky textilnej výroby, odrádza ma byť súčasťou tohto cyklu. Viac potešenia vidím v kreatívnej tvorbe, ktorá má čo najmenšie negatívne dopady na naše prostredie a zároveň je dostupná v cirkulárnom modeli čo najväčšiemu množstvu ľudí. Krása by mala byť dostupná všetkým.
Aké máš plány do budúcnosti?
Ako sa moja práca vyvíjala, vzdelávala som sa aj ja v tom, aký je súčasný módny priemysel. Móda je niečo vizuálne, niečo, čo nás má pozdvihnúť, no už v súčasnosti to pravda nie je. Módny priemysel sa extrémne zmenil a v momentálnom stave je dlhodobo neudržateľný. Produkuje sa nadmerné množstvo textilu vo veľmi zlých sociálnych podmienkach a s veľmi ťažkými environmentálnymi dopadmi. Tieto veci ma hlboko zasiahli a keďže pracujem s módou, rozhodla som sa teda ísť ešte viac do hĺbky a v roku 2018 som sa stala koordinátorkou Fashion Revolution na Slovensku. Našim cieľom je najmä zlepšenie informovanosti verejnosti a vzdelávacie aktivity o módnom priemysle v rámci škôl. Chceme, aby aj mladšia generácia videla, čo nakupuje, podporuje, či to vlastne potrebuje a čo je za tým. Nebojte sa ma osloviť, ak sa chcete pridať!
