Prečo za lacné oblečenie platíme v skutočnosti oveľa viac?

Keď si obliekame nové šaty, kupujeme nové džínsy či vyberáme nové tričko, bežne sa nezamýšľame nad tým, ako tieto veci boli vyrobené a už vôbec nie nad tým, kto a za akých podmienok ich vyrábal.


Žiaľ, nie je výnimka, že ľudia - muži, ženy, dokonca deti!,  ktorí vyrábali naše oblečenie, obuv, elektroniku či iné predmety, pracovali v neľudských podmienkach a za svoju prácu nedostali spravodlivú odmenu. Ide o státisíce ľudí najmä v krajinách Ázie, Afriky či Južnej Ameriky. Okrem toho, v rozvojových krajinách nie sú dostatočne regulované a kontrolované výrobné procesy a dochádza k nadmernému znečisťovaniu životného prostredia, kontaminácii vôd či ovzdušia a následne k neblahým vplyvom na ľudské zdravie.

Aj z týchto dôvodov v roku 2004 vznikol World Fair Trade Day (Svetový deň spravodlivého obchodu), v rámci ktorého si pripomíname týchto neviditeľných pracovníkov a pracovníčky a upriamujeme pozornosť na to, že aj oni si zaslúžia bezpečné pracovné prostredie, pravidelný oddych, dodržiavanie základných ľudských práv, ochranu zdravia pri práci a spravodlivú mzdu za svoju prácu vo všetkých odvetviach hospodárstva.


MOHLO TVOJE DŽÍNSY VYROBIŤ DIEVČATKO?

Podľa OSN vo svete pracuje až 218 miliónov detí, mnohé z nich na plný úväzok. Nie každá práca, kde sa vyskytujú aj deti, je zlá. Ale ak práca nedovoľuje deťom vzdelávať sa, je nebezpečná a ohrozuje dieťa, jeho fyzický a psychický rozvoj, je nedôstojná a amorálna, musí byť eliminovaná. Je neprípustné, že deti sa stávajú pre svoju zraniteľnosť obeťami otroctva a obchodovania s ľuďmi.

V prieskume z roku 2016 bolo zistené, že v Dháke, v hlavnom meste Bangladéša, pracuje 15 % detí od 6 do 14 rokov. 75 % pracujúcich dievčat v tomto vekovom rozpätí pracuje v textilnom priemysle.

V textilných továrňach pracujú najmä ženy v hrozných podmienkach a za minimálnu mzdu. Nemajú prístup k pitnej vode, pracujú 6,5 dňa v týždni, niekedy bývajú priamo vo fabrikách, keďže si za svoju mzdu nemôžu dovoliť normálne bývanie. Nie zriedkavo ich "pracovná kariéra" končí nevyliečiteľnými chorobami či smrťou. Pre náš hlad po lacnom oblečení pristavili v roku 2013 v textilnej fabrike v Bangladéši 3 poschodia naviac, aby tam mohlo pracovať ešte viac pracovníčok kvôli vysokému dopytu po lacnom oblečení. Budova sa zrútila. V troskách fabriky zahynulo približne 1140 ľudí (prevažne žien) a viac ako 2 500 bolo zranených.


PODNIKY, KTORÉ STAVAJÚ ĽUDÍ A PLANÉTU NA PRVÉ MIESTO

Našťastie, existujú podniky, ktoré sa hlásia k Fair Trade hnutiu. Nie sú to len tie textilné. Takéto podniky stavajú ľudí a planétu na prvé miesto. Sú priekopníkmi aj v cirkulárnej (obehovej) ekonomike: napr. v Bangladéši premieňajú textilný odpad a vyrábajú z nich tašky či ozdoby. Iné podniky v Zanzibare premieňajú odpadové sklo a vyhodené časopisy na osvetľovacie komponenty či korálkové záclony. Ďalej podporujú základné ľudské práva, ženské práva a rodovú rovnosť ruka v ruke s ochranou životného prostredia podporou ekologických alternatív.  

NA KAŽDOM NAŠOM ROZHODNUTÍ ZÁLEŽÍ

Aby ľudia na celom svete mohli pracovať ako ľudia, potrebujeme podporovať vznik ďalších a ďalších spravodlivých obchodníkov. Bez toho, aby sme takéto podniky podporovali každodenným dôkladným výberom toho, čo kupujeme, to nepôjde. Uprednostňujme kvalitu pred kvantitou, udržateľnosť pred nízkou cenou. Lebo skutočná cena lacného oblečenia je nevyčísliteľná a nezaplatiteľná. Skrývajú sa za ňou totiž zničené ľudské životy a zničená príroda. Lacná cena len zväčšuje náš dlh zo skutočnej ceny, ktorú raz ju budeme musieť zaplatiť. 


Mini

We must be the voice of those who have none.  (Mother Theresa)