Kam sa bude uberať svet módy?

Na platforme Business of fashion, ktorá je prirovnávaná k The Economist pre fashion, nájdete aktuálne správy, prepracované analýzy a ďalšie relevantné informácie zo sveta 2,5 miliardového módneho biznisu. Súčasťou jej odborného obsahu z odvetvia módy sú aj podcasty a eventy. Jeden z najinšpiratívnejších eventov je Voices. V rámci panelov diskutujú na rôzne témy inovátori, priekopníci v móde, kreatívci, vedci, podnikatelia a množstvo ďalších inšpiratívnych ľudí, napríklad aj o budúcom smerovaní módy a vďaka demokratizácii obsahu na internete ho viete navštíviť aj vy z pohodlia vášho domova online.

Pandémia covid-19 ovplyvnila každé odvetvie globalizovaného sveta a urýchlila nástup niektorých, už predtým objavujúcich sa trendov. Rok 2021 sa niesol v znamení tém ako inklúzia, udržateľnosť, digitalizácia či rovnováha a duševné zdravie v kontexte rýchlej a náročnej doby, v ktorej žijeme.  

Hneď v úvode sme mali možnosť vypočuť si Vivienne Westwood s apelom na zhoršujúci sa stav klímy. Ellen MacArthur rozprávala o praktikách cirkulárnej ekonomiky v móde, jej nadácia začiatkom tohto roka vydala knihu, kde na príklade rôznych značiek a projektov popisuje spôsob, ako redizajnovať módny priemysel. Vyzdvihnem fakt, že "rethink fashion" je v prvom rade proces a hlavným faktorom v ňom je transparentnosť, spolupráca a odvaha skúšať nové veci, keďže jednotné riešenie aplikovateľné na rozdielne typy biznisov neexistuje. Ďalší zaujímavý argument zo spomenutej knižky je klásť dôraz na hľadanie spôsobov, ako u koncového zákazníka prehĺbiť vzťah k oblečeniu. Vyzdvihuje to fakt, že edukácia o pôvode a procese výroby odevov je veľmi dôležitá a je nutné vedieť pripísať význam a hodnotu cene oblečenia, ktoré si ľudia kupujú a nosia. Významný krok sa podaril magazínu Elle, ktorý dáva ban na kožušinu v ich editoriáloch po celom svete.

Zaujímavý panel, na ktorom diskutovali odborníci biológ Merlin Sheldrake a zakladatelia start upu Dirtrea Andrew a Simon Salter a venovali sa potenciálu húb a možnostiach ich širokého využitia - od kože z Mycelia Mylo až po ich prospešné účinky na zdravie a krásu. Fascinujúci svet húb, ktoré sa neradia ani medzi rastliny ani medzi živočíchy a existujú doslova všade: v zemi, v nás aj vo vzduchu. Veľkosťou môžu byť mikroskopické či obrovské, niektoré druhy majú potenciál "stráviť" kameň či plast nám otvára dvere do nového neprebádaného sveta ekosystému, ktorého potenciál ešte len začíname objavovať. Budú nám huby vedieť pomôcť poraziť vojnu s plastom? Aj o tom sa môžete dočítať v knihe Entangled Life: How Fungi Make Our Worlds, Change Our Minds & Shape Our Futures od prvého zo spomenutých - Merlina Sheldraka.

Ďalší trend, ktorého nástup pandémia iba urýchlila je príchod metaverza. Metaverzum môžeme chápať ako "alternatívny vesmír" na internete, ktorý s nami existuje už nejaký čas, ale pomaly sa dostáva do 3D podoby vďaka technológiám ako VR okuliare. Tento svet môžeme abstraktne vnímať ako postupné zhmotňovanie toho, čo už teraz vo veľkej miere žijeme a pandémia ten prechod iba urýchlila. Pracujeme, stretávame sa, navštevujeme eventy a akcie online so zvukovou a vizuálnou stopou prebiehajúcou v reálnom čase. Možno ešte viac pre nastávajúcu generáciu Z, ktorá nezažila dobu pred internetom je online svet rovnako reálny ako ten offline. Technologický pokrok tomu už len pridáva ďalšie vrstvy a posúva hranice toho, čo sme tradične považovali za skutočné.

Čo znamená Metaverse pre svet módy?

Móda je pre ľudí možnosť sebavyjadrenia a tento potenciál má možnosť rozvíjať a posúvať hranice dizajnu v online svete, kde našťastie, nie je odkázaná na obmedzené zdroje surovín a ľudskú, často veľmi zle zaplatenú prácu. V metaverze dokonca nie je odkázaná ani na prírodné a fyzikálne zákony a dáva priestor na naozaj kreatívne modifikácie. Na paneli vystúpila mladá značka Auro Boros, ktorá samú seba označuje ako technologicko - vedecký couture house a tvorí pre oba reálne aj digitálne svety. Ak vám to príde zvláštne a neviete, kto by si kúpil niečo, čo existuje len v online svete, je tu napríklad obrovská komunita gamerov odhadovaná na niečo cez 3 miliardy hráčov po celom svete. Virtuálna realita je stále viac prítomná a postupne si povedomie v digitálnom svete budujú aj známe značky ako Zara a Adidas, zatiaľ však viac ako kampaňové stratégie.

Digital fashion predstavuje samostatnú kategóriu, pri reálnom oblečení je významná technická zručnosť ušiť kus odevu, na jeho výrobu sú využité materiály zo zdrojov, ktoré musel niekto spracovať a tieto detaily výrobného a remeselného procesu sú primárnou hodnotou produktu. Kdežto pri digitálnom oblečení ide naozaj o kreatívne a imidžové využitie. Môže to napríklad znamenať prevrat v spôsobe ako sa vytvárajú editoriály v digitálnych a printových médiách, či na sociálnych sieťach a tak prispieť k udržateľnosti a šetreniu zdrojov.

Prepojenie digitálneho a skutočného sveta má vo svojej DNA značka Balenciaga, o aktivitách ktorej na paneli Voices rozprával CEO Cédric Charbit. Prístup značky, ktorej založenie siaha až do roku od 1918, a ktorá samú seba (pre fashion house atypicky) volá platforma, je veľmi novátorský. Módny dom dal vytvoriť na prezentáciu jednej z kolekcií počítačovú hru namiesto klasickej prehliadky, v ktorej mal hráč za úlohu nájsť tajný rave v lese a na ceste k splneniu úlohy stretával postavy v outfitoch novej kolekcie. 

Na uskutočnenie počítačovej hry s názvom Balenciaga - Afterworld: The Age of Tomorrow najal fashion house 200 programátorov. Pre lepšiu predstavu, na prezentáciu kolekcií sú vo svete fashion využívané rôzne umelecké formy na dotvorenie kreatívnej vízie, avšak prepojenie gamingového sveta a módneho domu luxusnej značky tu doteraz nebolo. Takáto investícia je zo strany značky viac imidžová ako profitabilná, značka týmto ukazuje svoj pozicioning, víziu a udáva tým tón pre vizuálny vesmír, ktorý priťahuje pozornosť. Ukazuje to silnú podporu vízií kreatívneho riaditeľa Demny Gvasalia, pôvodom z Gruzínska, z Charbitovej strany.

Demna sa ukazuje ako šikovný kreatívec a inovátor v jednom s darom zachytiť aktuálny "zeitgeist". Vo svojej tvorbe sa často pohráva s myšlienkou toho čo je a čo nie je reálne. Vizionársky uhol pohľadu sa vniesol do jeho tvorby v rôznych podobách. Napríklad na prehliadke Clones každý model predviedla modelka Eliza Douglas osobne, alebo bola jej tvár dorobená k telám iných modelov s použitím metódy deep fake. Zámerom je vyvolať dojem, že modelka je vždy tá istá osoba v paralelných existenciách s rozdielnym stylingom a osobnosťou. Publikum na prehliadke bolo tiež upravené v post- produkcii a všetci na sebe mali nové modely kolekcie, ktorá oficiálne v priebehu Clones nebola vyrobená. Z konceptuálneho hľadiska Demna rieši tému homogenizácie módy trendami a využívanie postprodukcie a digitálnych úprav v modernej dobe, kedy sme zvyknutí na dokonalo vyhladené tváre a upravené telá z instagramu a editoriálov. Tu poukazuje na tienisté stránky digitálneho sveta.

Ďalšie luxusné značky sa však do tvorby pre digitálne svety nehrnú, technológie predstavujú veľké investície samé o sebe a v začiatkoch to znamená ukazovať divákom prototypy, čo nemusí byť pre značky predávajúce "dokonalosť" dostatočné na odprezentovanie.

Každopádne ide o zaujímavý vývoj a prináša so sebou mnohé otázky. Prinesie metaverzum nový svet kreatívneho, kultúrneho a spoločenského vyjadrenia sa bez sociálnych či kultúrnych limitácií a konvencií, ktoré sme si vytvorili v reálnom svete? Alebo sa rovnako aj tam vytvoria štruktúry a exluzivita pre určité skupiny ľudí, ktoré sa nedostanú do "vybranej skupiny"?

Ak ste zvedaví na ďalšie informácie zo sveta módy a jej fascinujúcu budúcnosť, odporúčame vám sledovať https://www.businessoffashion.com/. 

Betka

Zdroje:

https://ellenmacarthurfoundation.org/the-circular-design-for-fashion-book

https://www.businessoffashion.com/

https://www.adidas.com/us/metaverse

https://www.zara.com/sk/sk/woman-metaverse-l5716.html