V súčasnej dobe sme svedkami radikálnych zmien v klíme a smerovaní našej planéty. Nadprodukcia a nezodpovedné čerpanie zdrojov si vybralo svoju daň a 2019 (pre Slovensko konkrétne 13. máj 2021) je rok kedy sme presiahli Zemské zdroje (EOD, 2021).

Tento scenár je možné napraviť, ak sa na problém začne spoločnosť pozerať ako na príležitosť. Pre firmy je to príležitosť zmeniť zaužívané lineárne cykly na cirkulárne: využiť odpad a už vyrobené produkty na recyklovanie materiálov, vytvoriť partnerstvá, ktoré by procesy zefektívnili, stransparentniť procesy výroby. Pre nás, zákazníkov, je to príležitosť zmeniť naše nákupné správanie, podporovať lokálnu výrobu, využívať transparentnosť na zvyšovanie informovanosti o tom, čo kupujeme. Pre spoločnosť je to príležitosť vytvárať nové odvetvia a pracovné príležitosti, zvyšovať konkurencieschopnosť lokálnej produkcie a zlepšiť prostredie na spolupráce v rámci partnerstiev.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable developement goals) sú súhrn výziev OSN, ktoré slúžia ako program obnovy a rozvoja ktorým a dosiahnuť ich je v pláne do roku 2030. Cieľov je dokopy sedemnásť a zaoberajú sa témami ako ukončenie hladu a chudoby v jednotlivých krajinách, ochrana pitnej vody, sprístupnenie vzdelávania pre všetkých, ale aj boj proti klimatickým zmenám. 

Pod hlavičkou jednotlivých cieľov sú podrobnejšie rozpracované konkrétne riešenia, potrebné kroky a akcie na ich dosiahnutie a aj situácia z hľadiska každého programu v jednotlivých krajinách. Na stránke SDG  je porovnanie krajín spracované do mapy a index momentálnej miery dosiahnutia jednotlivých gólov. Na mape sa zobrazuje globálny index podľa zadaného konkrétneho cieľa ako parametra a tak je možné porovnať krajiny podľa jednotlivých cieľov, ale aj v priemere všetkých cieľov a ich úspechu v dosahovaní. 

V miere úspechu v priemere všetkých dosiahnutých výsledkov sú krajiny 1. Dánsko, 2. Švédsko, 3. Fínsko, Slovensko je umiestnené na 19. mieste. Keď sa však výsledky krajín rozoberú podľa jednotlivých gólov, je evidentné, že práve ekonomicky bohaté krajiny majú nižšie skóre v oblasti spotreby a produkcie, narozdiel od krajín s nižším HDP. Konkrétne tento cieľ číslo 12 - zodpovedná spotreba a produkcia - si môžeme zvoliť ako parameter na hodnotenie miery úspechu pri zavádzaní udržateľných riešení pri výrobe a spotrebe. 

Vyrobiť- predať - použiť - vyhodiť. Dá sa to aj inak?

Lineárna ekonomika, tak ako ju poznáme dnes vo svojej podstate nemyslí na to, ako s produktom naložiť po skončení jeho životného cyklu. Môžeme si ju predstaviť ako: vyrobiť - predať - použiť - vyhodiť. Tento prístup je dlhodobo neudržateľný a nedá sa v ňom pokračovať bez toho, aby sme na jednej strane nevyprodukovali nadmerné množstvo odpadu a na druhej strane neplytvali naše zemské zdroje, ako som už spomenula v prvom odstavci nemáme ich nekonečné množstvo.

Riešením je cirkulárna ekonomika, ktorej prístup sa už od dizajnovania produktu a výrobného procesu sústreďuje na to, ako naložiť s produktom po skončení jeho životného cyklu, tento prístup uplatňuje aj do výroby. Už pri dizajnovaní produktu sa rozmýšľa s tým ako ho po použití najlepšie zrecyklovať, ako ho vyrobiť s čo najmenším množstvom odpadu, alebo minimálne ako zabezpečiť znovuvyužitie odpadu. V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať spôsobom, ako implementovať tieto princípy do jednotlivých vstupov v procese od výroby až po nakladanie s odpadom

• Re - use, alebo opätovne využiť - produkty cirkulujú v obehu až do konca ich funkčného života. Pridaná hodnota je služba a umožňuje spotrebiteľom prístup k produktu namiesto nutnosti vlastníctva.

V dobe zdieľanej ekonomiky vidíme veľa príkladov využitia tohto princípu v praxi od áut až po zdieľanie priestoru (airbnb). Koncept Šumné v Bratislave ponúka oblečenie na prenájom, čím zvyšuje jeho využitie a pridáva hodnotu k produktu v podobe služby. Tou znamená, že zabezpečuje jeho čistenie, uskladnenie a zároveň aj spôsob využitia, keď sa oblečenie opotrebuje. (Horňáková, 2019).

• Re - condition - alebo opraviť - produkty sa opravia, alebo povrchovo esteticky ošetria, bez pridania novej funkcie či dizajnu. Proces zahŕňa odstránenie porúch, alebo poškodení, ktoré vráti produkt do požadovaného funkčného stavu a renováciu.

Tento princíp poznáme v oblasti módneho priemyslu napríklad vo forme tradičných second handov, kedy sa produkt povrchovo ošetrí a znova ponúkne na predaj za zlomok pôvodnej ceny. Typickým príkladom sú aj opravovne obuvi prítomné vo väčšine miest.

• Re - make, alebo pretvoriť - proces zahŕňa sériu krokov na prerobenie produktu, alebo časti produktu na konci životného cyklu, aby bolo možné jeho nové využitie v podobe "ako nový", alebo v úplne novej podobe.

Koncept Nosene je už na Slovensku pomerne známy, a práve ten je dobrý príklad biznisu postavenom na upcyklovaní staršieho oblečenia a pretváraní ho na nové kúsky (Nosené, 2021).

• Re - generate, alebo regenerovať - materiály z produktu sa na konci životného cyklu vrátia späť do podoby pred výrobou produktu a je možné ich znova využiť.

Pre lepšiu predstavu: Firma Lenzing vyrába alternatívne textilné vlákna z celulózy a vyvinuli spôsob, ktorým dokážu využiť odpadový textilný materiál ako napríklad ústrižky bavlny, na výrobu nových vlákien 

• Circular sourcing, alebo získavanie udržateľných zdrojov - využívanie recyklovaných alebo obnoviteľných zdrojov.

Zahŕňa:

Materiály využité z produktov na konci životného cyklu namiesto využívania nových materiálov z neobnoviteľných zdrojov (technologický cyklus)

Príklad: Severanka je projekt mladej dizajnérky, ktorá vracia život kvalitným materiálom z iných produktov do nových kúskov oblečenia. Slovenská menswear značka Famale využíva deadstockové látky, ktoré by inak nenašli využitie, do svojich malých kapsulových kolekcií.

Nové obnoviteľné materiály biologického pôvodu, ktoré je možné vrátiť do biologického cyklu (napr. kompostovateľné)

Príklad: Kuchynské a dekoratívne textilné pomôcky ako napríklad obrusy či vrecko na príbor, vyrobené z materiálu ktorý sa po vyhodení do kompostu sám rozloží. 

• Co - product recovery, alebo znovu využitie vedľajšieho produktu - sekundárne alebo zvyškové výstupy z jedného procesu (alebo reťazca) sa stanú vstupmi do iného procesu. Zahŕňa:

Priame využitie (priemyselná symbióza), kedy sa výstupy alebo vedľajšie produkty v jednej výrobe stanú zdrojom v druhej výrobe. Pre zachovanie ekologického aspektu je blízkosť zariadení kľúčový, z hľadiska obmedzenia logistiky a dopadu na životné prostredie transportom.

BlueCity v holandskom Rotterdame je priestor pre firmy pôsobiace v oblasti cirkulárnej ekonomiky a miesto pre testovanie konceptov v rámci udržateľnosti. Cieľom je vytvoriť komunitu firiem a projektov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a kooperujú medzi sebou, aby vytvorili uzavretý cyklus pre jednotlivé výrobky a služby. Perfektný príklad takéhoto uzavretého cyklu, je kaviareň, ktorá produkuje ako odpad použité kávové zrná. Tie sa využívajú ako úrodná pôda na pestovanie húb a CO2 vytvorené týmto procesom sa zachytáva a pomáha pri produkcii spirulíny treťou firmou. Mycélium z kultivácie týchto húb sa využíva na balenie produktov z BlueCity a huby sú podávané v kaviarni ako jedlo. 

Nepriame využitie, kedy sa zvyškové výstupy (môžu byť považované za odpadové) hodnotia ako komodita, alebo surovina vhodná na ďalší proces. Môžu byť zdrojom sekundárneho trhu.

Perfektný príklad je Fruitleather, projekt so sídlom v BlueCity Rotterdam. Tento projekt sa zameriava na výrobu alternatívneho materiálu podobného koži spracovaním mangových šupiek. Tieto šupky sú odpadom Rotterdamskej tržnice odkiaľ je tento vedľajší produkt získavaný vo forme nepredaného ovocia a odpadu.

• Recource recovery, alebo znovu využitie zdrojov - materiály alebo produkty na konci životného cyklu sa znova začleňujú do hodnotového reťazca.

Procesy sa radia do dvoch kategórii:

Uzavretá slučka umožňuje recyklovanie materiálov, alebo produktov v rámci jedného hodnotového reťazca. Najideálnejšie je dosiahnutie niekoľkonásobného, alebo nekončiaceho sa cyklu.

Dobrým príkladom môže byť firma MUDJeans, ktorá džínsy nepredáva, ale ponúka na lízing. Týmto spôsobom sa zaručí, že vzácna látka neskončí na skládke a môže sa použiť na výrobu ďalších džínsov, alebo iných produktov. Na tieto zapožičané produkty naviac ponúkajú bezplatnú opravu a po roku môžu byť opäť vymenené za iné.

Otvorená slučka, kedy sa materiály alebo produkty využívajú v rozdielnych hodnotových reťazcov. Často je možné dosiahnuť začlenenie do iného reťazca len jeden krát, preto sa často nazýva aj kaskáda nie slučka. Upcycling - vďaka procesu produkt získava na hodnote a nachádza nové využitie (jav v móde pri tvorbe doplnkov, atď.) Downcycling - využitie produktov alebo materiálov ako hodnotovo nižší produkt (napr. zateplenie budov z textilného odpadu)

Za otvorenú slučku sa môže považovať aj využitie materiálov z odpadov, ktoré už zamorili našu planétu. Tento jav sa vyskytuje čím ďalej tým viac aj v móde a kozmetike, čo pomáha upozorniť na tento fakt. Z viacerých značiek je Holandská G-star raw jednou z prvých, ktorá využíva plast z oceánov na vytvorenie tzv. Bionic yarn a vytvorila kolekciu oblečenia s myšlienkou pomáhať vyčistiť oceány.

• Waste to energy, alebo odpad energiou - materiály alebo produkty sa na konci životného spracujú a využijú sa v energetike na výrobu tepla, elektriny, alebo paliva.

Príkladom môže byť dánska energetická spoločnosť Volund, ktorá premieňa tuhý odpad na elektrinu a/alebo teplo pálením tohto odpadu. V súčasnosti je to považované ako vhodný doplnkový proces recyklácie, aj napriek značnej vlne kritiky kvôli obavám zo znečistenia a ničenia potencionálne využiteľných materiálov.

Betka